Súčastné šógi

Z wiki.shogi.sk

Začiatkom moderného šógi bolo oficiálne schválenie tejto hry šógunátom Tokugawa v období Edo. Toto obdobie má svoj názov podľa hlavného mesta Japonska tej doby - Edo (súčasné Tokio). V roku 1612 boli schválené dotácie pre konkrétnych hráčov go a tiež šógi, ktorí boli tzv. iemoto, teda zakladatelia/neskôr vodcovia škôl. V Japonsku bolo bežné, že pre väčšinu celoživotných činností boli zakladané školy, kde sa vychovávali od útleho detstva mladé talenty. Každá činnosť mala niekoľko významných škôl. Nindžovia, samuraji, ale neskôr tiež školy go a šógi.

Viacerí iemoto sa neskôr stali samozvanými šógi-dokoro, teda akýmisi odborníkmi na šógi. Bolo to práve v tomto období, keď vznikali prvé ucelenejšie teórie o príchode šógi do Japonska. V tomto období taktiež vznikla tradícia dňa šógi.

Vznikol nový titul - Meijin. Meijinovia boli šógi iemoto, ktorí obdržiavali za svoju "prácu" dotácie. Tento titul sa neskôr stal dedičným titulom Óhaši rodiny a jednej z jej odnoží: rodiny Ito. Tento titul existuje dodnes a profesionálny hráči oň súťažia v rovnomennom turnaji. Neskoršou tradíciou dedičných meijinov bolo prezentovanie šógi úloh vláde šógunátu.

Najvýznamnejšími hráčmi tohto obdobia, ktorí ale neboli dedičnými meijinmi sú napríklad Itō Kanju,ktorý však zomrel veľmi mladý a nestihol sa stať meijinom. Titul mu však bol udelený posmrtne. Kanju bol známy tvorca rôznych šógi úloh a jeho zbierka Šógi Zukó sa aj dnes považuje za jedny z najlepších. Ďalší zaujímavý hráč z tohto obdobia bol Amano Sóho, ktorý však patril iba do skupiny Arino amatérov, preto nikdy nemohol dosiahnúť titul meijin. Napriek tomu bol obávaným protivníkom a tradovalo sa, že jeho úroveň je hodná 13teho danu. Neskôr mu bol udelený titul kisei - voľne preložené ako majster šógi.